Chladné nedeľné ráno nežnými mrazivými lúčmi pripomenulo, že niečo sa chystá. A predsa malo pravdu. Hodiny k odchodu na lyžiarsky výcvik plynuli rýchlejšie ako Vlhová na lyžiach. Deň sa menil na noc a prišiel čas rýchleho balenia. Po namáhavom hľadaní obľúbených ponožiek som si konečne vydýchla. Batožina čakala v chodbe na ranné zhony a ja som jemným skokom vkĺzla do perín privíňajúc k sebe moje štvornohé stvorenie. Rozlúčenie s chlpatou guľôčkou bolo príšerné, ba hrozivé. V pondelok ráno ma zobudila príjemným pritúlením. No ako by tento deň mohol lepšie začať? Pri škole stála tlupa ľudí a ja som bez povšimnutia vkĺzla medzi nich. Takto sa začal písať náš príbeh. To je ale rozruch, čo sa asi deje? Áno, všetci sa tlačíme do autobusu za jediným účelom. Nájsť si to najlepšie miesto na sedenie! Čoskoro sme stáli pred nádherným Penziónom s názvom Sonja. Vošli sme dnu a čakalo ďalšie prekvapenie. Nádherne privítanie s otvoreným srdiečkom ohúrilo nielen mňa. Hneď po vybalení sme sa vrhli na obed, po ktorom nasledovala malá pauza a chystanie sa na svah. Naučili sme sa dostať do lyžiarskej výbavy a mnoho zaujímavých cvikov. Cenné rady nám na začiatok určite pomohli a nemali problém ani začiatočníci. Všetci sme sa veľmi tešili na zaslúžený odpočinok. Naše nohy zažívali mučenie, ktoré zachránila skvelá večera a milí úsmev kuchárok.
Kritické........
Presne takto by som nazvala nasledujúce ráno. Vstávanie bolo príšerné, no kto by odolal vôni raňajok? Pustili sme sa do nich ako vlci, no predstava ísť hneď na svah bola neprípustná, ale túžba dostať sa na vrchol hrozivého svahu bola silnejšia. Tak poďme sa popasovať s utorkom. Ani sme si nestihli uvedomiť, ako rýchlo zbehlo ráno, no pristavujúce auto pri svahu nám dalo jasné znamenie, že je tu už obed. Na chvíľku sme sa pristavili, zjedli prídel potravy a utekali zasa na svah. Hodiny za hodinami a dni za dňami. Večera bola výborná a ani neviete ako výborne sa po nej spalo.
Streda ráno bola v celku zaujímavá. Vychádzka po nádhernej dedinke s názvom Ružbachy bola vo veľkej miere poučná. Navštívili sme Sympózium, kde sme sa pohrali s fantáziou. Sochy pripomínali každodenné problémy obyčajných ľudí a v mnohých sme sa aj našli. Naše kroky ďalej smerovali k liečivému kráteru. Cestou, necestou sme pristavili pri Bielom dome, ktorý bol v roku 1931 postavený z travertínu v biedermeierovskom slohu. Touto túrou deň určite neskončil. Vybrali sme sa do soľnej jaskyne, po nej nasledovali spoločenské aktivity a spánok.
Vo štvrtok nám v hlavách blúdili myšlienky. Táto krása sa pomaly končí. Hlas učiteľov sa šíril chodbami ako hmla v rannej krajine. Rázne napomínanie, že si nič nemáme zabudnúť svedčilo o tom, že už je vážne štvrtok.
Piatok. Posledné úsmevy pri raňajkách zahriali pri srdiečku. Nakladanie vecí do autobusu a skvelé preteky boli oslobodzujúce. Na konci výcviku sme leteli proti vetru a krútili sa ako prvé zimné vločky.
Viktória Krempaská, I.A
Vyhodnotenie súťaže + vyhodnotenie izieb
Za súťaž v lyžiarskom slalome boli z dievčat ocenené: za prvé miesto Korina Paperáková, druhé miesto Žaneta Vicianová a tretie miesto Ema Chorovská. Z chlapcov za prvé až tretie miesto Filip Marfiak, Anton Krafčík a Richard Sedlák. Ocenená bola aj najvzornejšia dvojizba chlapcov v zložení Tomáš Kovalčík, Rudolf Koky, Enriko Staviarský, Anton Krafčík, Filip Marfiak a Richard Sedlák.
Mgr. Marián Lojek
