Cesta za Majstrom Pavlom
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že kroky nás pedagógov a žiakov Strednej umeleckej školy v Kežmarku smerovali v prvom februárovom týždni do Levoče, kde sa koncentruje najväčšia časť umeleckého diela tohto najznámejšieho a najlepšieho neskorogotického majstra rezbára. Vlani, teda v roku 2017 uplynulo 500 rokov od inštalácie hlavného oltára Sv. Jakuba v kostole sv. Jakuba v Levoči a pri tomto významnom jubileu sa uskutočnilo niekoľko podujatí venovaných práve dielu Majstra Pavla.
V decembri minulého roku sa na Bratislavskom hrade v priestoroch, ktoré spravuje Historické múzeum Slovenského národného múzea, uskutočnila vernisáž výstavy Majster Pavol z Levoče: Ruky a zlato v službách ducha, pod kurátorským vedením PhDr. Márie Novotnej a PhDr. Aleny Piatrovej. My zo Strednej umeleckej školy sme sa rozhodli cestovať na túto výstavu, ktorú sme si nemohli nechať ujsť!
Kurátorky koncipovali výstavu do troch časových úsekov, ktoré kontúrovali obdobie na prelome 15. a 16. storočia, do bitky pri Moháči (1526)- neskorá gotika, potom na čas, keď umenie začala ovplyvňovať renesancia a humanizmus a nakoniec obdobie šírenia reformačných myšlienok na Spiši. Koncepcia projektu predkladá skvelé diela Majstra Pavla ako Ukrižovanie zo Spišských Vlách, Meditujúci Kristus z Prešova, Súsošie sv. Juraja s drakom z Levoče, plastiku sv. Márie Magdalény zo Stratenej, ktorá tvorila súčasť Kalvárie zo Spišskej Novej Vsi. Tieto plastiky sa po rokoch stretli na Bratislavskom hrade a opäť vytvorili celok. Dobu a okolnosti vzniku týchto diel dopĺňajú artefakty ako zlatnícke práce v podobe liturgických predmetov- kalichov a monštrancií, vzácne textílie bakačíny, inkunábuly, originálne listiny a tabuľové maľby. Časť výstavy je venovaná interaktívnemu poznávaniu diel, napríklad hapticky, pre ľudí so zrakovým postihnutím.
Okrem výstavy Ruky a zlato v službách ducha sme si prezreli expozíciu venovanú Keltom v Bratislave, ktorá predostiera najvýznamnejšie lokality a nálezy zviazané s činnosťou a životom Keltov, od výroby keramiky, razenie mincí cez posledné európsky významné archeologické objavy torz architektúr rímskeho typu a vzácnych podláh prezentovaných in situ v podzemných priestoroch hradu. Nález tohto keltského osídlenia na území nášho hlavného mesta dokladá rozvinuté kontakty s Rímskou ríšou.
Napriek nástrahám počasia a pri obmedzenom čase sme sa vrátili na Spiš obohatení o nové poznatky, ale hlavne estetické zážitky, ktoré nám sprostredkovali čarokrásne originálne artefakty z rúk a dielne Majstra Pavla, intenzívnejšie vnímajúc dobu, v ktorej žil a tvoril.
Mgr. Miroslava Kovalčíková
Exkurzia z pohľadu žiakov...
6.2.2018 – ráno 3:50 hod. – cŕŕŕn, zvoní budík. Rýchlo, musíme stihnúť vlak do Bratislavy. Takmer všetkým sa nám to aj podarilo. Cesta rýchlikom bola dlhá, niektorí sa rozhodli skrátiť si ju spánkom. Iní sa rozprávali, pozerali filmy či počúvali hudbu.
10.00 hod. – konečne bratislavská hlavná stanica. Najúčinnejšia „káva“ pre všetkých bola nečakaná bratislavská zima – fúkal nepríjemný vietor. Na hrad sme vyšli pešo. Zhora sa nám naskytol nádherný pohľad na panorámu Bratislavy a na rieku Dunaj.
Na hrade nás rozdelili do dvoch skupín, keďže sme boli 3 triedy (I.A, II.A a III.A). Dostali sme vynikajúcich lektorov, ktorí nám všetko pútavo vysvetlili. Mali sme možnosť vidieť výstavu Diela Majstra Pavla z Levoče, historické reklamy a spoznali sme históriu Keltov, ktorí sídlili na území dnešnej Bratislavy. Každý exponát bol unikátny a v niektorých prípadoch sme boli prekvapení, že naši predkovia boli takí vyspelí v technológiách. Majstra Pavla určite pozná každý správny Spišiak, ale vie viac niečo o jeho živote? Či azda, ako spoznať jeho diela? My to už teraz vieme!
Po dvoch hodinách prehliadky hradu sa začali ozývať aj naše žalúdky. Rýchlym tempom sme sa predierali staromestským námestím, kde sme zacítili vôňu jedla. 16.03 hod. – odchádza náš rýchlik – smer Poprad-Tatry. Cestou späť sme nešetrili ani spevom a dobrou náladou. Keďže dnešný deň bol aj únavný, tešili sme sa už len domov naše mäkké postele.
Dominika Macášová, Romana Kupčíková, Michaela Ovšonková
7.2.2018 – ráno 3:50 hod. – cŕŕŕn, opäť zvoní budík. Tentokrát, ale triedam I.B, II.B a III.B. Všetci prišli na stanicu čas. Čakali sme na rýchlik ... a čakali ... a čakali. Po 50 minútach sme sa dočkali. Cesta rýchlikom bola dlhá, pretože ranné meškanie sa nakoniec predĺžilo na neuveriteľných 89 minút. A tak sme si čas vypĺňali rozhovormi, niektorí spánkom, pozeraním filmov, či počúvaním hudby.
11:45 hod. – konečne bratislavská hlavná stanica. Prebralo nás neuveriteľné husté sneženie, kopec všadeprítomného neodprataného snehu na chodníkoch a cestách a vietor. Na hrad sme išli pešo, krásnych 45 minút rýchlochôdze. Zhora sa nám nenaskytol nádherný pohľad na panorámu Bratislavy a na rieku Dunaj ako našim spolužiakom, lebo husté sneženie spôsobilo minimálnu viditeľnosť.
Podobne ako naši spolužiaci v utorok aj my sme absovovali v hrade rovnaký scénar prehliadky, počas ktorej sme okrem vnímania nádherných a vzácnych expozícii pomaličky aj vyschli.
Po dvoch hodinách prehliadky hradu sme mali asi pol hodinky na naplnenie žalúdkov a rýchlym tempom opäť na vlakovú stanicu, aby sme stihli vlak domov. Rýchle tempo bolo zbytočné ... pani z reproduktoru hlási, že náš rýchlik mešká 10 minút ... 20 minút ...30 minút ... až nakoniec po 40 minútach prišiel. Cestou späť bolo cítiť únavu a vyčerpanie, ale aj prekrásne dojmy z výstavy.
Dovidenia nabudúce Bratislava...
