Život našej študentky v Írsku...
IRELAND
Zubná kefka, ponožky, hrubé oblečenie...Máš všetko? To mi vždy pripomínala moja mama pred odchodom na školský výlet. Nezabudla na to ani 27.augusta 2010, keď som so slzami v očiach povedala „Ahoj“ venované celej mojej rodine a „výlet“ sa stal realitou na 9 mesiacov.
Na druhé ráno po vyčerpávajúcej ceste som sa prebudila v mojom druhom domove. Počula som len akési hlasy z kuchyne, no nebola to už moja rodina. Bolo to zvláštne, bol to akýsi pocit neistoty. Hlavou sa mi hýrilo toľko myšlienok. Vošla som do kuchyne ako taká malá myška a tam ma už nedočkavo čakali - moja írska mama, otec a dve sestry. Privítali ma a ani som len netušila, že moje dve sestry mi budú ako vlastné. Máme toľko spoločných zážitkov, toľko vzájomných rozhovor, proste toľko všetkého, čo patrí k sesterskej láske.
A prišlo to...Kúpa uniformy a škola. Začiatky v škole boli kúsok ťažšie ako som si predstavovala, no zvládla som to. Prvé hodiny som len sedela a počúvala, lebo angličtina, ktorú sa učíme v škole je úplne iná ako tá v skutočnosti. Rozprávali tak rýchlo, že mi to ani nedávalo žiaden zmysel. Po celých 9 mesiacoch v mojej novej škole som si zvykla. Vyučovanie sa tu začína o 9:00 ráno a končí o 15:30 poobede. Vyučovacia hodina trvá 36 minút, nemajú prestávky po každej hodine ako my. Je tu jedná malá po 3.hodine a jedna obedňajšia 60 minútová po 6.hodine. Cez ňu máme povolené ísť do mesta alebo mimo školy. Ako povinné predmety sú matematika, angličtina (ako naša slovenčina) a telesná výchova, ktorá v porovnaní s telesnou p.uč. Toporcera je nič:) Ideme sa na hodinku prejsť alebo hráme badminton v telocvični – aspoň tam nefúka, pretože írske počasie je dosť veterné a mení sa v priebehu každej hodinky. Tu v Írsku je úplný iný systém známkovania v porovnaní so Slovenskom. Hodnotenie je ako A,B,C,D,E a to sa ešte prepočítava na percentá. Írsky študent –upozorňujem, že nie slovenský:) dosahuje v priemere výsledky medzi C-D, čo je ako 3-4 u nás. Nepíšu tu žiadne menšie písomky počas roka. Majú len októbrový, polročný a koncoročný test. Do základnej školy nastupujú vo veku 4 rokov a do strednej ako 12-roční, ktorú navštevujú 5 rokov, pričom každá je rovnaká, nemá žiadne špecifické zameranie. Na konci 5 ročníka ich čaká „Leaving cert exams“ - maturita. Po úspešnom ukončení si podávajú prihlášky na univerzity.
Do môjho „cestovateľského denníka“ si môžem pripísať ďalšie mesto - Dublin, kde som sa zúčastnila najväčšieho festivalu v Európe. Je to tzv. Deň sv. Patrika, ktorý sa koná každoročne 17.03. na počesť patróna Patrika. Ľudia tam chodia každoročne sa zábavou. Centrum Dublina je uzavreté počas 3-hodinového sprievodu ľudí v maskách z celého sveta. Som hrdá na to, že ja ako slováčka som sa ho mohla zúčastniť...a samozrejme nakupovanie na Henry Street.
...alebo Kilkee, malé mestečko pri Atlantickom oceáne. Moja írska rodina tam má 50 metrov od mora rodinný dom, ktorý im slúži ako miesto na relax a odpočinok. Ráno ma prebudia pestrofarebné lúče východu Slnka nad morom alebo šumot vĺn udierajúcich o 100 metrové útesy. Mesto Kilkee je v letnej sezóne preplnené turistami. Tam som oslávila aj svoje 18.narodeniny, ktoré stáli naozaj zato a budem ich mať uložené medzi najkrajšími spomienkami môjho života.
Najvtipnejší zážitok...? Ufff... keď sme boli v Kilkee a o polnoci sme sa vybrali s obyčajnou metlou na záhradu. Postavila som sa na trávu, metlu som chytila do ruky a otočila sa 30-krát doprava okolo nej tak, že som sa pozerala na jej druhý koniec do hora...a potom som len behala..no prakticky ani nebehala, lebo hneď po 3 metroch som spadla na zem. Bolo to fakt vtipné:)
Doteraz som len vedela a počula o tom, že Írsko je „zelená“ krajina, no naozaj som sa o tom presvedčila. Všade naokolo je zeleň, lúky a polia, na ktorých ľudia vo veľkom pestujú zemiaky, ktoré majú každý deň na večeru. No na rozdiel od Slovenska ani po toľkej praxi ich nevedia poriadne uvariť:) Po večeri si vychutnajú írsky čierny čaj s mliekom. Ja osobne aj tak radšej preferujem svoj slovenský. Ľudia sú tu veľmi priateľský. To sa mi tu naozaj páči.
Som hrdá na mojich rodičov, ktorí mi umožnili ročný študijný pobyt v Írsku a pyšná na samú seba ako som to tu úspešne zvládla, skončila školu s výsledkami na úrovni A-B. O mojej írskej rodine by som dokázala písať a písať...Od septembra ako som tu prišla mi urobili každý deň jedinečným, každý deň som mala úsmev na tvári a aj keď som mala pár dní počas ktorých som myslela, že to tu nevydržím, stále mi ich spríjemnili a opäť vyčarili môj slovenský úsmev. Ani si zatiaľ nepredstavujem, ako budem odchádzať. Prečo musí človek odísť od niekoho s kým bol v každodennom kontakte celých dlhých 9 mesiacov a koho si tak obľúbil? Už teraz sa mi tlačia slzy do očí. Viem, že na Slovensku ma čaká moja skutočná rodina, priateľ, kamaráti, úspešne skončiť strednú školu a zmaturovať, ... Írsko sa mi stalo po 9 mesiacoch mojím druhým domovom. Odnášam si z tadiaľ veľa nádherných spomienok. Počas nocí, ktoré sme so sestrami presedeli na posteli a rozprávali sa do neskorých ranných hodín, počas dní presedených v škole, počas prechádzok v parku, počas celých 9 mesiacov som z každej strany počula len angličtinu a to mi dopomohlo k zlepšeniu tej mojej. Keď človek musí, tak sa naučí a keď chce, naučí sa toho viac. Ja som si to zobrala od konca - predovšetkým som chcela a nepomyslela nato, žeby som musela. Len z počúvania som sa naučila toľko nových slovíčok a moja slovná zásoba sa natoľko obohatila a gramatika zlepšila. No jeden rok nestačí na to, aby ste úplne zapadli svojou angličtinou. Dovolím sa ohodnotiť na excellent.
Môžem sa pochváliť, že ako jediná z Kežmarku som mohla úspešne vyštudovať 3.ročnik v Írsku. Prišla som tu s cieľom osvojiť si svoju angličtinu a odchádzam s cieľom, že sa ich tu raz vrátim pozrieť...a írske Slnko sa bude na mňa usmievať ako si zasa užívam pohodu írskeho domova...
Martina Jeleňová
14.05.2011
